Co je to vlastně podcast? Od kurátora podcastové série jde asi o trochu zvláštní otázku. Faktem ale je, že po dva roky, co XPLAYMIX funguje, bývám pravidelně napnutý, kdykoli má nový podcast přistát v mojí e-mailové schránce. Kromě obsahu mě vždy zajímá i forma, jakou jednotliví autoři volí. Za ty dva roky jsme v sérii měli řadu djských mixů, několik mixtapes a také pár audiokoláží. Našim autorům vždy říkám, že je dovoleno prakticky vše, třeba i rozhlasová hra. Zároveň se trochu děsím chvíle, kdy mě někdo chytne za slovo a rozhlasovou hru skutečně dodá.
Aktuální podcast hrou sice není, od dosavadních dílů série se ale i tak podstatně liší. Slovenský experimentátor Panáčik, vlastním jménem Tomáš Moravanský, nám totiž poskytnul celé sólové album. Má název TAKE a představuje méně viditelnou část Moravanského hudební tvorby. Zapomeňte na avantgardní pop desek Záhrada, MRAKODRAP nebo POSTMODERNA, na kterých se slovenský folklór mísil v divokém reji s novovlnou estetikou a osmdesátkovým MTV glamourem. TAKE je z rodu alb, které nedají svému posluchači nic zadarmo. Sám Moravanský vyplnil u jednotlivých empétrojek do kolonky „žánr“ výraz „sound poems“, což je asi nejblíž tomu, co vás v jeho podcastu čeká.
Napadá mě taky jedna báseň, kterou mi poslech desky TAKE připomněl. Není moje, ale mohla by. Zní takhle:
Haikus are easy
but sometimes they don't make sense.
Refridgerator.
A mimochodem: kromě TAKE chystá Panáčik k vydání zcela nové, tentokrát už „regulérní“ album. Jmenuje se „O“ a jak se dočtete v následujícím rozhovoru, nezůstane vlastně jenom u něj. Právě dnes (10. 10.) má premiéru singl Po chodníku skáče, po skladbě Román už druhá ukázka z připravované novinky. Ve 22:00 pak bude mít na Festivalu soudobé hudby Olomouc premiéru komorní opera Františka Chaloupky na motivy Foglarovy Chaty v jezerní kotlině, na které se Moravanský podílel ve funkci autora jevištního konceptu.
Představ nám svůj podcast. Proč zní zrovna tak, jak zní?
Podcast vychádza z konceptu experimentálnych albumov, ktoré som začal vytvárať niekedy v rokoch 2006-07. Do roku 2009 som vytvoril súbor dvanástich albumov, ktorý som súhrnne nazval Allegations. Tieto albumy som vždy vypustil verejne na internet a potom zmäzal, takže ich asi nepočulo veľa ľudí, alebo si ich nepämetá. Aj keď bol Allegations ako súbor uzavretý, naďalej pracujem na týchto formách. Je to len iný jazyk výpovede a spôsob práce. Obsah vyberá formu.
Od roku 2010 vzniklo alebo sa otvorilo viacero albumov či súborov, vždy postavených na inom princípe, s tým rozdielom, že sa vyhli online prezentácii. Napríklad súbor Figura, ktorý zatiaľ nie je uzavretý a pozostáva zo štyroch hotových albumov, má veľmi jasné pravidlá vzniku. Funkciou je veľmi blízky účinku „bieleho šumu“, s tým rozdielom, že počas počúvania nezaspíte. Zvuk je zaznamenávaný a vytváraný naživo iba za použitia pián a vopred „predpísanej“ postprodukcie. Zároveň sa to ale nedá priradiť k „matematickej hudbe“.
Album TAKE patrí medzi posledné. Bol dokončený tento rok a zatiaľ nespadá pod žiadny súbor, pretože v mojej tvorbe je prvým v takejto forme. Dá sa povedať, že má podobné princípy koláže či skladby samotnej ako pri Allegations, ale stojí na trochu inom, novom základe. Možno pre túto jemnú podobnosť som vybral práve tento, pretože aj sprievodná grafika je sčasti akýsi odkaz na „estetiku mojej nevinnosti“ a možno aj z jemnej nostalgie, pretože onedlho bude desať rokov výročia začiatku mojich počinov.
Variant urobiť podcast z vecí, ktoré počúvam alebo ma „ovplyvnili“, tak ako som si to všimol u podcastov predo mnou, mi pripadal trochu proti srsti svojim významom či zrealizovatelnosťou. Už len z toho dôvodu, že približne posledné tri roky sa vyhýbam hudbe, pretože sa snažím práve o to, aby ma nič zvonku neovplyvňovalo. Tomu sa síce reálne nedá úplne vyhnúť, ale chcem, aby to, čo vytváram, malo čo najviac zo mňa. Okrem toho si vážim ticho, keďže veľa času trávim pri svojej hudbe. Hlavne ma všetko, čo som počul, prestalo v jednom momente baviť. S výnimkou vážnej (najvážnejšej) hudby alebo produkcie, či pomoci na hudbe niekoho iného.
Jak je to s tvou proslulou pracovitostí? Někde jsem četl, že skládáš tempem jeden track denně. Je to jen PR nebo jsi opravdu tak plodný?
Nemusí to byť vždy jeden track denne, striedam žánre a médiá tak, aby to bolo zdravé. Rád by som povedal, že mojím hlavným formátom je vždy koncept a myšlienka. Hudobnú tvorbu je odo mňa VIDIEŤ častejšie. Workoholik možno nie je úplne slovo na mieste, ale pracujem každý deň a všetko, čo sa v mojom živote deje, sa snažím do toho prepojiť. Celá moja existencia stojí na tvorbe. Od medziľudských vzťahov až k mravcom na poli. V momente, keď sa tak nedeje, odumieram. „Jednoducho“ som sa do toho doslova vžil. Veľmi často to nekorešponduje so základným zapojením do praktického života, ale sťažovať sa nemá zmysel, môžem si za to sám. Je to fikcia, ktorú dýcham namiesto vody.
Oficiálně máš venku tři alba. Kolik jich máš doma v šuplíku?
Žiadny šuplík nemám, v izbe mám len posteľ a vešiak. Úprimne, mám problém to spočítať. Naposledy, keď som minulú jeseň počítal hotové veci, bolo to na 22 hodín hudby. Dalších malých aj veľkých nedokončených vecí alebo aj vecí, na ktoré som zabudol, že sú hotové, je podľa označených zložiek cez tisíc kusov. Nepočítam do toho věci rozrobené alebo naznačené.
Jaké žánrové rozpětí ony nevydané desky zahrnují? Chystáš se je někdy zveřejnit?
Čo sa týka Panáčika, sám neviem, kde je koniec. Raz určite. Ale v momente, kedy by to mal byť iba bezvýznamný výstrel do éteru, sa to asi nestane. Neznamená to, že tu vôbec nie je možnosť si ich vypočuť. Teraz riešim najmä „O“. Pri osobnom kontakte, alebo na vyžiadanie, sa dá nájsť cesta. To sa ale netýka iba hudby. Existuje mnoho videoklipov a krátkych filmov, ktoré nešli von, niektoré boli videné len v rámci koncertov alebo výstav. Potom sú tu prípady ako celovečerný film Záhrada, ktorý skrývam už dva roky, a na ktorom som pracoval zhruba štyri roky. Je hotový a doposiaľ neexistuje nikto iný okrem mňa, čo by ho videl, dokonca ani moja sestra (Pán William). Pritom je možné, že je to jeden z mojich najväčších vizuálnych počinov mimo divadla. Na YouTube je možné si pozrieť iba trailer. Tento moment nezverejňovania má svoj koncept a plán. Veci, ktoré nevidno, sú v umení dôležité. Sú tu aj iné vedľajšie projekty ako napríklad kapela DAS MANUAL, ale o tom potom (niekedy inokedy).
Tvoje obvyklá tvorba je přes jistou míru ujetosti v podstatě popová a tudíž kalkuluje s jistou líbivostí. Album TAKE je oproti tomu všechno, jen ne líbivé. Vlastně mě při jeho poslechu napadlo, že možná nebude moc těch, kteří ho doposlouchají až do konce. Dovolím si možná trochu hloupou otázku: jaký je smysl desky, která potenciální posluchače od svého poslechu spíše odrazuje?
To je pekná otázka.
Na serveru Hudba.sk tě nazvali „nejbizarnějším slovenským interpretem“. Co s tebou takové hodnocení dělá? Jsi na něj hrdý nebo zažíváš spíš pocity nepochopení?
Tie moje pocity, pocity moje.
Brněnské VUT, kde jsi studoval v ateliéru Intermédií je známá líheň výrazných alternativních kapel a projektů. Je to náhoda nebo se pro to dá najít nějaké vysvětlení?
Myslím si, že toto obdobie v rámci ateliéru či FaVU (Fakulta výtvarných umění – pozn. aut.), je preč. V čase, keď bol vedúcim Václav Stratil, sa vo svojom živle kumulovalo veľa zaujímavých osobností a zoskupení. Fiordmoss, Hugo a Zoe, Goro White Dog, PzH... Teraz sa v tom už nevyznám. Václav je kapitola sama o sebe. Odporúčam navštíviť výstavu Krajiny v brnenskej Fait Gallery. V jej rámci vyšiel Václavovi v limitovanej edícii druhý album „Láška“, ktorý som mu pomáhal nahrávať. Na albume sa ako bonus objavila moja hudobná kompozícia Valčík s Václavom ako hosťom. Václav sa mimochodom objavil už na albumoch MRAKODRAP a POSTMODERNA, či v krátkom filme VIDEOSLEEPING. Do pozornosti ešte dávam našu společnú kompozíciu Mrdat.
Jaké máš plány na zbytek roku, případně dál do budoucna?
V skratke: budem finalizovať album „O“, na ktorom pracujem už druhý rok. „O“ nie je iba album, ale jeden veľký celok, pod ktorý spadá aj album. Je to okrem iného aj galerijno-divadelná alebo divadelno-galerijná inštalácia VIDEOMEANING, či koncerty samotné. Na jar by som chcel urobiť turné, na ktoré sa budem pripravovať s kapelou, ktorá sa bude opäť ešte rozširovať a so spolkom ZDRUHESTRANY. Taktiež plánujem dokončiť novú webovú stránku, ktorá je dočasne „vo výstavbe“. Jednoducho budem pokračovať v tom, čo robím. Len tá manažérska stránka vecí mi nejako uteká. Na to už sám nestačím, zišla by sa mi pomoc.
Tracklist:
Jonson
9 Stages Of Decompression
Vaccine Novation Research
1144
Jupiter OK
The Day The Earth Stood Still Left
Blue Monocle
Cucumbersome Feeling
Reversity Exploration Morning Kids
Isolation
Videosleeping
Home Semiotika Home 13
Gena Birthday Song 12
Android Folk Resurection
Zkuste taky:
